Mojcasopis.sk

Najviac registrovaných jaskýň je v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), vo Veľkej Fatre, v Západných, vo Vysokých a v Belianskych Tatrách. Ide väčšinou o kvapľové, niekoľko ľadových, ale nachádza sa tu aj veľmi významná aragonitová jaskyňa v Ochtinej, ktorá patrí medzi tri sprístupnené jaskyne svojho druhu na svete.

Podzemné priestory týchto jaskýň vznikali počas miliónov rokov pôsobením vody, kameňa a vzduchu. Zo stropu visiace útvary sa nazývajú stalaktity, útvary rastúce zdola nahor sú stalagmity a spojením oboch vzniká stalagnát. K rastu kvapľov dochádza tak, že voda z povrchu rozpúšťajúca vápenec sa súčasne nasycuje uhličitanom vápenatým. Takto nasýtená voda presiakne do priestoru, vylučuje rozpustený vápenec a ten sa usadzuje na stenách a strope v podobe rôznych útvarov. Rýchlosť rastu kvapľov závisí od mnohých činiteľov. Každý rastie inou rýchlosťou. Jeden kubický milimeter rastie približne 10 až 15 rokov. Rôzna farebnosť kvapľových útvarov vzniká preto, že vápencový masív obsahuje rôzne prímesy minerálov. Tieto sa okysličujú a sfarbujú kvaple: železo dožlta, ružova až dočervena, mangán dosiva, modrosiva až dočierna. Čisto biele kvaple obsahujú len uhličitan vápenatý – kalcit. V našich jaskyniach žijú aj zvieratá, okrem netopierov sa tam vyskytuje veľa druhov drobných živočíchov prispôsobených životu v podzemí.

Najdlhšie sú Demänovské jaskyne
Až 44 jaskýň a priepastí na Slovensku, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva, je vyhlásených za národné prírodné pamiatky. Samozrejme,  ako súčasti svetového dedičstva sú národnými prírodnými pamiatkami aj viaceré ďalšie jaskyne a priepasti Slovenského krasu, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa i Stratenská jaskyňa. Medzi najnavštevovanejšie jaskyne patrí Domica, Demänovská jaskyňa slobody, Driny, Belianska, Jasovská, Bystrianska, Važecká, Harmanecká a Gombasecká jaskyňa. Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň s dĺžkou vyše 35 km. Jeho súčasťou je Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, jaskyňa Vyvieranie, Demänovská jaskyňa mieru, Demänovská ľadová jaskyňa a ďalšie menej významné jaskyne. Najhlbšie sú Hipmanove jaskyne na Krakovej holi v Nízkych Tatrách.

Ochtinská aragonitová jaskyňa
V strede Slovenského rudohoria sa nachádza jaskyňa, ktorá je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete. Podobné sú iba v Mexiku a Argentíne. Ochtinskú aragonitovú jaskyňu objavili v roku 1954 pri razení štôlne. Vnútro jaskyne a výzdobu netvoria stalaktitové a stalagmitové kvapľové formy, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov. Výzdoba jaskyne je z aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý. Aragonitová výplň v obličkovitej forme má podľa odborníkov asi 138-tisíc rokov a ihlicovité tvary sú staré približne 13-tisíc rokov. Najkrajšou časťou jaskyne je sieň Mliečnej dráhy s charakteristickými oválnymi tvarmi. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na Mliečnej ceste.

Demänovská jaskyňa slobody
Táto jaskyňa právom patrí do prvej desiatky najkrajších jaskýň v Európe. Je najväčšia a najkrajšia z 30 jaskýň Demänovského krasu. Objavili ju v roku 1924. Jej celková dĺžka je vyše 7 km a sprístupnené sú približne 2 km. Nachádza sa tu množstvo pestrofarebných kvapľových útvarov a podzemný tok rieky Demänovky. Je tu množstvo podzemných jazierok, unikátne sintrové lekná a mnoho ďalších foriem stalaktitov a stalagmitov. Mohutné podzemné priestory v piatich poschodiach ponúkajú ešte kvapľový vodopád vysoký 6 m a 40 m hlbokú priepasť.

Domica
Mnohoročnou eróznou činnosťou vody vznikol v Silickej planine neďaleko mesta Plešivec jaskynný komplex dlhý 23 km. Časť z neho tvorí na území Maďarska jaskyňa Baradla a zvyšok dlhý sedem kilometrov sa nachádza na našom území.  Najpôsobivejšou časťou priestoru sú kaskádové vodopády zvané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx. Práve po tomto vodnom toku sa na dĺžke 150 m plavia návštevníci a z diaľky tak obdivujú bohaté jaskynné záclony a drapérie. Najkrajšou časťou jaskyne je Dóm indických pagod. Svoje pomenovanie dostal podľa veľkého počtu stalagmitov, pripomína-júcich indické pagody. Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V podzemných priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1 500 a podľa odborníkov ide o 16 druhov.

Sprístupnené jaskyne
Belianska jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Važecká jaskyňa

Jaskynné prvenstvá
Prvou sprístupnenou jaskyňou na našom území bola Plavecká jaskyňa v Malých Karpatoch na podnet majiteľa tamojšieho panstva grófa Pálffyho niekedy v rokoch 1802 – 1809. Jasovskú jaskyňu sprístupnila rehoľa premonštrátnych kanonikov v roku 1846. Dobšinskú ľadovú jaskyňu sprístupnili v roku 1871, Beliansku jaskyňu v roku 1881. Demänovskú ľadovú jaskyňu začali sprístupňovať v prvej polovici 80. rokov 19. storočia. Dobšinská ľadová jaskyňa zasa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Jej osvetlenie Bunsenovými horákmi zaviedli v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie v roku 1887.

Liečba v jaskyniach – Speleoterapia
Je to liečebná metóda využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia a hlavne aerosólu podzemných priestorov – prevažne krasových jaskýň na liečbu ochorení dýchacích orgánov a alergických chorôb. Štúdie dokázali plný účinok speleoterapie pri pobyte v jaskyni 2 hodiny denne po dobu 14 dní. Speleoterapia, ktorá patrila pôvodne medzi ľudové empirické liečiteľstvo, sa dnes definitívne  zaraďuje medzi účinné liečebné postupy. Všetky sprístupnené jaskyne majú výborné predpoklady na liečbu ochorení dýchacích orgánov a alergických chorôb. Speleoterapeutická liečba sa vykonáva v Bystrianskej jaskyni, zdravotné speleoklimatické pobyty v Jasovskej a Belianskej jaskyni. Na balneoterapiu sa využíva jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach v Štiavnických vrchoch.