Mojcasopis.sk

Prešli ste v autobuse bezpečne cez zamrznutý priesmyk na Donovaloch. Vaše lietadlo napriek búrke hladko pristálo. Čo je najvýrečnejšou odmenou pre šoféra či pilota? Potlesk.

Najčastejšie ho počujeme na koncerte či v divadle, dokonca aj na poslednej rozlúčke s obľúbeným hercom alebo herečkou. No napríklad hluchonemí klasický potlesk vôbec nepoznajú.

Kto z nás by nepoznal obľúbenú detskú hru Ťapi, ťapi, ťapušky? Ak ukážeme osemmesačnému bábätku, ako zraziť dlane dokopy, samo začne rýchlo aktívne tlieskať. Zvuk potlesku je nákazlivý, lebo vyjadruje emócie. Môže však ako každé ľudské gesto predstavovať aj vynútený súhlas. Pred niekoľkými desaťročiami sa vystúpenia školených rečníkov na istých typoch schôdzí povinne a pravidelne odmeňovali dlhotrvajúcim srdečným potleskom. Aspoň tak nás o tom presviedčali médiá tých čias. Potlesk sa vtedy stal čímsi povinným a sprofanovaným a trvalo dlho, kým si opäť našiel svoje oprávnené miesto v prejavoch ľudskej spontaneity a radosti. Aj dnes však treba v rámci etikety vedieť, kedy tlieskať a kedy nie.

Tlieskať alebo zamdlieť
V divadle sa tlieska len na úplnom konci predstavenia, nie na konci prvého a ďalšieho dejstva. Výnimkou je mimoriadne vydarený herecký výkon, improvizácia alebo neplánovaný podarený vtip na javisku. Tajovského Ženský zákon v záhoráčtine bratov Moravčíkovcov trvá pravidelne o polhodinu dlhšie, než je plánované, pretože ho prerušuje absolútne úprimný smiech a potlesk.
Tlieskanie pred predstavením na znak netrpezlivosti nie je vhodné, najmä ak sa už dnes predstavenia začínajú načas a potom vás do hľadiska ani nevpustia. Škála potlesku po predstavení vyjadrí pocity divákov – od náznaku tlieskania až po búrlivé standing ovation.
Na koncerte tlieskame pri príchode dirigenta, prípadne niekoľkých sólistov, ale nie pri každom členovi veľkého filharmonického orchestra, pretože by sme prišli o dlane. Je povinnosťou kultivovaného človeka kúpiť si pred koncertom program, aby sme vedeli, čo bude orchester hrať. Nehodí sa totiž tlieskať po každej vete jednotlivého diela, tlieska sa až na samom konci. Pri Radetzkého marši, poslednom príspevku pravidelného novoročného koncertu viedenských filharmonikov, tlieska obecenstvo s hudobníkmi do rytmu a je to už tradícia. Opäť však platí výnimka, že je možné zatlieskať bravúrnemu sólu.
Slovenskí snobi, ako sme mali viackrát možnosť vidieť v koncertnej sieni, netlieskajú ani po závere diela, tvária sa, že ešte prežívajú umenie, aj keď doznelo. My šetrime potleskom až na záver opery a baletu. Na rockových a džezových koncertoch je, pochopiteľne, iná atmosféra, tam možno tlieskať, dupať, jačať, kričať, pískať, ba dokonca od nadšenia i zamdlieť!
Dupaním a pískaním prejavujú svoje nadšenie aj na koncertoch vážnej hudby mnohé južanské národy. Talianski diváci v milánskej La Scale pri nelichotivých speváckych výkonoch nahlas bučia. Španieli a Francúzi hádžu na javisko zhnité paradajky a skazené vajcia. Slováci sú v porovnaní s nimi šetrnejší, uspokoja sa s rozpačitým mlčaním a vlažným potleskom. Hluchonemí ľudia netlieskajú vôbec, nepočuli by totiž zvuk, ktorý je pre vyjadrenie nadšenia typický. Namiesto toho radostne krútia vo vzduchu rukami s roztiahnutými prstami. Čisto akademicky: Nie je v tom viac radosti ako v agresívnom plieskaní dlane o dlaň?
Psychológovia tvrdia, že potlesk je rovnako ako podanie ruky dôkazom, že v ruke nedržíme zbraň. V dávnej minulosti sa starí Rimania dávali obveseľovať tancom otrokov. Ak sa pánom tanec nepáčil, otroka vlastnoručne sťali. Ak sa páčil, tlieskali...

Ticho v kostole
Keď pred pár rokmi na Slovensko zavítala americká organistka Earline Moulder a v rámci cyklu Slovenské historické organy zahrala na čerstvo zrekonštruovanom organe, cítila sa po odohraní Bachovej Fugy a Toccaty veľmi rozpačito. Po jej hre bolo totiž ticho. Hrala predsa v kostole – a tam sa netlieska... Nikto sa ani nepohol. Až na konci koncertu, keď už umelkyňa schádzala z chóru, zaznel búrlivý potlesk a organistka si vydýchla. 
Sú však príležitosti, pri ktorých je potlesk nutný, aj keď si ho účinkujúci nie celkom zaslúžia. Napríklad ako zvuková kulisa v sitcomoch. Na Západe, ale už aj u nás, fungujú pri nakrúcaní rozličných televíznych šou platení roztlieskavači, najčastejšie asistenti réžie, ktorí zabávajú prítomných a takzvane spúšťajú potlesk a smiech. Ale dá sa vycítiť, kedy je falošný...
Pamätáte sa na scénu z veľkofilmu Titanic, keď hlavná hrdinka v ľadovej vode stratila hlas a nevládala zakričať na člny, ktoré prišli na pomoc? Vo filme si pomohla píšťalkou. V skutočnosti však istá dáma nechtiac upozornila na seba záchrancov tak, že tlieskala, aby si zohriala úplne necitlivé ruky. Tleskot sa nad oceánom ozýval dosť silno, aby jej zachránil život...

80-minútové ovácie
Najdlhší v histórii známy potlesk za umelecký výkon trval rovných 80 minút. Diváci ním odmenili na predstavení Verdiho opery Othello hlavného protagonistu, tenora Plácida Dominga vo Viedni 30. júna 1991. Tlieskať takmer hodinu a pol je takmer atletický výkon!

Rada na záver:
Ak sa na koncerte bojíte spoločenského faux pas, tlieskajte podľa toho, či tlieskajú aj ľudia vedľa vás. Ak ste však človek s vlastným názorom, tlieskajte podľa svojho srdca. A pozor – potlesk nie je vždy prejavom uznania. Preto beda moľom, ktoré potlesk ľúbia!