Mojcasopis.sk

Veselé fašiangové zábavy sa skončili, mali by sme sa postiť.

Smrť a následné zmŕtvychvstanie Ježiša Krista tri dni po ukrižovaní na Golgote si jedno z najrozšírenejších náboženstiev pripomína vo veľkonočnom období. Popolcovou stredou (v tomto roku 17. február) sa začína štyridsaťdňový pôst, ktorý sa končí Veľkým piatkom. No dátum najväčšieho kresťanského sviatku sa počas stáročí niekoľkokrát menil.

Celé predveľkonočné obdobie sa nesie v znamení odriekania. Štyridsaťdňový pôst má viacero vysvetlení. Kresťania si ním zväčša pripomínajú štyridsať dní, ktoré Ježiš strávil postením sa pred svojím prvým verejným vystúpením. No štyridsať dní trval vraj aj Mojžišov pôst na hore Sinaj, rovnako aj cesta Izraelitov utekajúcich z egyptského zajatia cez púšť a tento počet dní pokrývala voda zem počas biblickej potopy. Počas tohto obdobia by sa okrem striedmejšieho stravovania mali ľudia strániť aj zábav, alkoholu či iných roztopaší.

Postenie ako liek
Prísny pôst, niekedy len o chlebe a vode, sa dodržiaval najmä na Popolcovú stredu a Veľký piatok. K pôstnym jedlám patrili rôzne obilninové kaše, strukoviny, kapusta či zemiaky. Mäso sa malo vylúčiť úplne, výnimkou boli len chladnokrvné živočíchy, teda ryby, žaby alebo raky. Okrem náboženského rozmeru mali tieto zvyky aj praktický význam, pretože vďaka pôstu sa telo očisťovalo od škodlivín nazhromaždených počas dlhej zimy. Ako zvláštne sviatky sa svätili viaceré dni ako Popolcová alebo Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok či Biela sobota. Názov Popolcovej stredy pochádza zo zvyku páliť palmy (v našich zemepisných šírkach bahniatka) z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaným popolom kňazi počas bohoslužby poznačia veriacim čelo často v tvare kríža, čo má symbolizovať tradíciu sypania si popola na hlavu na znak pokánia.

Prvá nedeľa, prvý spln
Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne nasledujúcom po rannej rovnodennosti. Ak spln pripadne na nedeľu, Veľká noc bude až tú ďalšiu. Preto konečný dátum môže kolísať až v rozsahu jedného mesiaca a môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla. Jarná rovnodennosť je podľa rátania gregoriánskeho kalendára stanovená stabilne na 21. marec bez ohľadu na astronomickú skutočnosť, ktorá sa môže odlišovať aj o dva dni. Nie všade sa však toto ustanovenie dodržiavalo, v niektorých protestantských krajinách, napríklad v Nemecku, Dánsku či vo Švédsku, sa počas 18. a 19. storočia Veľká noc slávila podľa astronomickej skutočnosti. Spomínaný algoritmus na výpočet dátumu Veľkej noci ustanovili na prvom koncile v meste Nicea v Malej Ázii, ktorý v roku 325 zvolal rímsky cisár Konštantín Veľký. Jeho hlavným cieľom bolo sústrediť na jednom mieste vrcholných cirkevných zástupcov z celej ríše a diskutovať o problémoch jednoty viery a cirkvi. Už v tom čase totiž kresťanstvo zápasilo s rôznymi názorovými prúdmi, ktoré však nezriedka rýchlo označilo za herézu a ich šíriteľov za kacírov. Práve na nicejskom koncile sa zaoberali učením alexandrijského kňaza Ária, podľa ktorého sa neskôr nazvalo arianizmus.

Konflikt náboženstiev
Popri krotení odbojných duchovných sa koncil zaoberal aj otázkami určenia dátumu Veľkej noci. Viacerí veriaci a tiež vysokopostavení duchovní totiž odmietali svätiť zmŕtvychvstanie Krista v rovnakom čase ako židia sviatok Pesach, v Biblii označovaný ako Sviatok nekvasených chlebov, ktorým oslavujú starozákonné oslobodenie Izraelitov z egyptského zajatia. Začiatok Pesachu je stanovený na 15. deň židovského mesiaca nisan. Podľa nisanu spočiatku vypočítavali svoj sviatok aj kresťania. Aby sa jasne oddelilo slávenie sviatkov oboch náboženstiev, koncil stanovil dve základné pravidlá na výpočet Veľkej noci. Prvým pravidlom je už spomínaná zásada prvej nedele po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Druhým pravidlom, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským Pesachom.

Gregoriánsky kalendár
Nesie meno pápeža Gregora XIII., ktorý 24. februára 1582 vydal bulu Inter gravissimas a ňou zreformoval dovtedy používaný juliánsky kalendár. Reforma odstránila nesúlad medzi dĺžkou trvania roku podľa staršieho kalendára a tropickým rokom, ktorá spôsobovala oneskorovanie kalendára oproti okamihom rovnodennosti a iným udalostiam viazaným na obeh Zeme okolo Slnka. Tento rozdiel bol počas pontifikátu Gregora XIII. už takmer desať dní. Posun naplánovali tak, aby čo najmenej zasahoval do liturgického roka. Po sviatku svätého Františka 4. októbra nasledoval hneď piatok 15. októbra. V Uhorsku (a teda aj na území dnešného Slovenska) došlo k zmene až v roku 1587, keď po 21. októbri nasledoval 1. november.

Juliánsky kalendár
Tento kalendár vytvoril astronóm Sossigen a do praxe ho zaviedol v roku 46 pred Kristom Július Cézar. Tento kalendár vytvoril v podstate kostru dnešného, pretože rok rozdelil do dvanástich mesiacov a začínal sa prvým januárom (Januarius). Stanovil tiež, že každý štvrtý rok sa vo februári bude pridávať jeden deň a rok tak bude mať 366 dní. S astronomickou skutočnosťou sa však juliánsky kalendár rozchádza rýchlosťou približne jeden deň za 128 rokov (11 min. 14 s za jeden rok). Keďže táto odchýlka bola koncom 16. storočia z hľadiska jarnej rovnodennosti a s tým spojeným výpočtom dátumu Veľkej noci neúnosná, na jeho úpravu zriadili takzvaný gregoriánsky kalendár. Juliánsky sa však v niektorých krajinách (napríklad v Rusku) používal až do prvých dekád dvadsiateho storočia a dodnes je smerodajný pre výpočet dôležitých sviatkov pravoslávnej cirkvi. Preto oslavujú napríklad Vianoce či Veľkú noc s niekoľkodňovým posunom.